logo VŠ vysoká škola vzdelávanie Vysoká škola medzinárodných a verejných vzťahov Praha
VŠ štúdium študenti vysoké školy

 

Vzdelávací a konzultačný inštitút v Bratislave


Akreditované denné aj externé bakalárske a magisterské štúdium na českej VŠ
poskytujeme aj na Slovensku...

KREJČÍ, O.: Voľba posadila knieža na koňa

Voľba posadila knieža na koňa

 

Oskar Krejčí

Hospodárske noviny, 14. 1. 2013.

 

Sčítané, podčiarknuté – a všetci sa čudujú. Aj tí, čo predstierajú, že tušili, ako prvé kolo prezidentských volieb v Česku dopadne. Hoci Miloš Zeman zablahoželal agentúram pre výskum verejnej mienky, že sa nepomýlili, zmiatli všetkých analytikov, a to hneď dvakrát. Ich prepočet výsledku hlasovania pre Zemana bol naozaj nezvyčajne pomerne presný. Zásadne sa však mýlili v informáciách týkajúcich sa druhého z hrdinov – Karla Schwarzenberga.

 

Podľa posledného výskumu agentúry PPM Factum malo Schwarzenbergovi patriť tretie miesto so ziskom hlasov 11 percent, druhý mal byť Jan Fischer so ziskom 20 percent hlasov. Po celý čas predvolebnej kampane bol podľa výskumov pomer medzi týmito dvoma kandidátmi 2:1 v prospech Fischera. Lenže volebný súboj sa skončil 23,4 percenta pre Schwarzenberga a 16,5 percenta pre Fischera.

 

Dôvody sú dva. Predovšetkým Fischer sa v kampani predstavil ako amatér. Je to človek bez výrazného ideového zakotvenia. Sám sa však naštylizoval, snáď aby kompenzoval svoju komunistickú minulosť, do pozície zásadového pravicového politika. Pôsobil v tejto póze kŕčovito. Niektoré vplyvné skupiny, ktoré ho spočiatku podporovali, predovšetkým tá, ktorej sa hovorí „pravdoláska“, teda tvorcovia obrazu Václava Havla, stratili vo Fischera dôveru. A obrátili svoju pozornosť k svojmu najväčšiemu obľúbencovi – Schwarzenbergovi.

 

Druhou príčinou úspechu Schwarzenberga bol brilantný záver kampane. Jeho výsledok, ktorý znamenal zdvojnásobenie pôvodných preferencií za posledné tri dni, časom vstúpi do učebníc. Médiá, ale aj internet, sa správali, akoby došlo ku kartelovej dohode mediálnych oligarchov. Za Schwarzenbergom sa podarilo zjednotiť hlavné prúdy pravice – v Prahe, kedysi bašte ODS, získal fascinujúcich 43,2 percenta, za občianskych demokratov kandidujúci Přemysl Sobotka necelé tri. Veľmi vydarený bol propagandistický útok na študentov. Bolo zrejmé, kde je finančná sila, ale aj koncepcia. Tiež sa vyjasnilo, kto bude na Hrade vládnuť, keď Schwarzenberg vyhrá.

 

Vedľajším produktom veľkého Schwarzenbergovho úspechu je vlna depresie v radoch ľavice. Nejde ani tak o výsledok Jiřího Dienstbiera, kandidáta sociálnej demokracie, ktorý skončil na štvrtom mieste. Očakávalo sa, že nepostúpi do druhého kola. Získal 829-tisíc hlasov, čo je o 326-tisíc menej, ako mala ČSSD v posledných voľbách do Poslaneckej snemovne. Sociálna demokracia doplatila na to, že kandidáta vyberalo úzke vedenie strany bez ohľadu na názory členskej základne a svojich voličov – pričom mnohí vedúci predstavitelia tak robili podľa hesla „len nie Zeman“. Skľúčenosť však vyvolal predovšetkým sám úspech Schwarzenberga, ktorý je pre značnú časť ľavice symbolom straty národnej identity a štátnej svojbytnosti, popretím Masarykovho republikánskeho odkazu a hlavnou oporou šľachtických i cirkevných reštitúcií. Fakt, že v skeptickom Česku taký kandidát získal priazeň štvrtiny voličov, viedol mnohých k ufňukaným glosám o národe lokajov.

 

V tejto chvíli v českej publicistike i v kyberpriestore dominujú predstavy, že Schwarzenberg v druhom kole zvíťazí. Tieto závery nie sú len jednoduchou odvodeninou udalostí posledných dní prvého kola. Schwarzenberg má ešte rezervy: odporúčania väčšiny porazených kandidátov a pomoc ďalších médií. Predovšetkým sa dá očakávať väčšia zaangažovanosť verejnoprávnej televízie v jeho prospech.

 

Avšak aj Zeman má rezervy. Sú v prekvapivo nízkej volebnej účasti v prvom kole. Tá dosiahla 61,3 percenta, pričom aj v posledných voľbách poslancov bola vyššia, konkrétne 62,6. Neprišli pravdepodobne najmä voliči ľavice, ktorým nebolo jasné, koho voliť. Úspech Schwarzenberga by ich mohol mobilizovať a zjednotiť. Vedenie ČSSD išlo príkladom, pochlapilo sa a vyzvalo, v rozpore s Dienstbierovými výrokmi, na podporu svojho bývalého predsedu Zemana. Tiež doteraz mlčiaci komunisti by v druhom kole mali pochopiť, že teraz už nemôžu taktizovať.

 

Jedno je isté: druhé kolo prezidentských volieb má vlastné zákonitosti. Začína sa opäť od nuly.

 

 

Oskar Krejčí
profesor na Vysokej škole medzinárodných a verejných vzťahov v Prahe

 


Vysoká škola mezinárodních a veřejných vztahů Praha, Bárdošova 33, 831 01 Bratislava      tel.: +421 917 234 560, 02 / 54 79 20 73       e-mail: info@vip-vs.sk